Alan Turing sa narodil 23. júna 1912 v Londýne v rodine britského člena
Indickej štátnej správy. Krátko po jeho narodení sa rodičia vrátili do
Indie a výchovu budúceho priekopníka umelej inteligencie prenechali
príbuzným a opatrovateľkám. Po skončení strednej školy v Sherborne
študoval matematiku na Cambridgeskej univerzite. Štúdium ukončil v roku
1934 a na univerzite sa stal odborným asistentom.
V roku 1936 publikoval svoj zásadný vedecký článok "On Computable
Numbers" (O počítateľných číslach), v ktorom predstavil tzv. Turingov
stroj, teoretický model počítačového automatu a vypracoval tiež teóriu
algoritmov, čím položil základy modernej informatiky a počítačových
vied. Doktorát z matematiky a logiky získal v roku 1938 na
Princetonskej univerzite v americkom štáte New Jersey.
Ešte v tom istom roku sa vrátil na Cambridgeskú univerzitu a po
vypuknutí druhej svetovej vojny v roku 1939 odišiel na vojenské
veliteľstvo Vládnej školy pre kódy a šifry (The Government Code and
Cypher School) v Bletchley Parku v Buckinghamshire. Už v roku 1940 Alan
Turing spolu so svojimi spolupracovníkmi vytvoril dekódovací stroj známy
ako Bombe, ktorý dokázal dešifrovať zakódované správy Enigmy – stroja,
ktorý používali nacistické nemecké vojenské jednotky.
V roku 1942 vedeli dešifrovatelia v Bletchley Parku na čele s Turingom
rozlúštiť mesačne okolo 39.000 zachytených nemeckých správ a toto
množstvo postupne vzrástlo na približne 84.000 správ. Verejnosť sa však o
jeho významnej, ale zároveň tajnej práci, dozvedela až v 70. rokoch
minulého storočia.
Po druhej svetovej vojne sa Alan Turing vrátil k svojmu vedeckému
výskumu a zamestnal sa v Národnom fyzikálnom laboratóriu (National
Physical Laboratory) v Londýne, kde sa podieľal na vývoji a vzniku
automatického počítacieho stroja ACE (Automatic Computing Engine).
Od roku 1948 pôsobil na univerzite v Manchestri, kde sa v roku 1949 stal
zástupcom riaditeľa oddelenia počítačov. Pracoval na vývoji
programovacieho systému pre Ferranti Mark I., čo bol prvý komerčne
dostupný elektronický digitálny počítač na svete.
Alan Turing sa považuje za zakladateľa moderných kognitívnych vied a bol
jedným z prvých zástancov hypotézy, že ľudský mozog je z veľkej časti
digitálny počítací stroj. Zároveň bol priekopníkom myšlienky umelej
inteligencie. V roku 1950 navrhol postup, ktorý sa stal známy ako
Turingov test. Jeho podstatou je tvrdenie, že za inteligentný môžeme
stroj považovať vtedy, keď nie sme schopní jeho výstup, napríklad jeho
odpovede na otázky, odlíšiť od výstupov živého človeka. Od roku 1952 až
do svojej smrti pracoval Alan Turing aj na tom, ako aplikovať
matematické postupy v biológii.
Jeho osobný, ale aj vedecký život sa skomplikoval v roku 1952, keď vyšla
najavo Turingova homosexuálna orientácia. Tá bola v tom čase v Spojenom
kráľovstvá trestná a významný vedec, ktorý síce výrazne pomohol svojej
vlasti pri porazení nacistického Nemecka, dostal na výber medzi väzením
alebo hormonálnou liečbou. Vybral si liečbu, ale tá ho postupne
obmedzovala v jeho výskume.
Alan Turing zomrel 7. júna 1954 na otravu kyanidom draselným. Ten si deň predtým vstrekol do jablka, ktoré z časti zjedol.
V roku 2009 sa britský premiér Gordon Brown menom vlády posmrtne
ospravedlnil Turingovi za príkorie, ktoré mu bolo spôsobené pre jeho
homosexualitu. V roku 2013 udelila britská kráľovná Alžbeta II. Alanovi
Turingovi kráľovskú posmrtnú milosť.
O Turigovej práci na dešifrovaní správ Enigmy, pojednáva britský film z
roku 2014 The Imitation Game (Kód Enigmy), v ktorom Alana Turinga
stvárnil Benedict Cumberbatch.
V júni 2021 vstúpila do obehu nová 50-librová bankovka s potrétom Alana
Turinga. Od roku 1966 sa tiež udeľuje Turingova cena, jedna z
najvýznamnejších cien v oblasti informatiky.